Návrhy legislatívnych alebo technických opatrení k rámcového rozhodnutiu Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom.

1. Umožniť zmenu dohody medzi Europolom a Eurojustom, ktorá zabezpečí vzájomné systematické odovzdávanie relevantných informácií a najmä možnosť Eurojustu iniciovať otvorenie analytických pracovných súborov Europolu, zapojiť sa do nich a získať z nich potrebné informácie, zúčastniť sa príslušných rokovaní štátov do nich prispievajúcich a pod. a to všetko s cieľom podporiť justičnú spoluprácu v trestných veciach.
2. Zabezpečiť vyslanie jednej osoby (národného člena, alebo jeho zástupcu, či jeho asistenta oprávneného ho zastupovať) do tohto virtuálneho centra nepretržitej koordinácie (tzv. on-call coordination – OCC).
3. Pre činnosť národných členov v EUROJUST-e je nutné im v národných štátoch zabezpečiť prístup do určených databáz na takej úrovni, ako je poskytovaná sudcom, prokurátorom, prípadne policajtom s justičnými kompetenciami, predovšetkým do registrov trestov, registra osôb vo väzbe a registra trestných stíhaní.
4. Posúdiť novelizáciu článku 14 a článku 16 Rozhodnutia o Eurojuste a nahradenie výrazu „index údajov“ výrazom „systém správy prípadov obsahujúci údaje“. Článok 15 je vo svojom súčasnom znení veľmi obmedzujúci, pokiaľ ide o údaje, ktoré môže Eurojust spracúvať. Toto v praxi vedie k značným ťažkostiam, keďže sa nezohľadňuje realita práce, ktorú má Eurojust vykonávať podľa zvyšku rozhodnutia. Jednoduché obdržanie kópie žiadosti o justičnú spoluprácu Eurojustom predstavuje operáciu spracúvania údajov, ktorú možno považovať za prekročenie limitov stanovených v súčasnom článku 15, ak daná žiadosť o justičnú spoluprácu obsahuje iné údaje ako údaje uvedené v článku 15 ods. 1. Návrh preto rozširuje možnosti spracúvania tak, že zoznam uvádza ako indikatívny a zahŕňa do neho nové konkrétne kategórie.
5. Novelizovať č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste v znení neskorších predpisov a zaviesť inštitút zástupcu národného člena. Doplnené ustanovenie § 5a by malo stanoviť, že národného člena pri výkone jeho funkcie zastupuje zástupca národného člena a tiež konkretizovať právomoci zverujúce ministrovi spravodlivosti rozhodnutie, či zástupca národného člena bude vyslaný do sídla Eurojustu alebo bude pôsobiť na území Slovenskej republiky. Ustanovenie § 5a by malo tiež uviesť kritériá uvedené v § 2 ods.1 zákona o Eurojuste.
6. Ustanovenie § 6 ods. 3 veta druhá zákona o Eurojuste sa javí byť nadbytočným a z uvedeného dôvodu, je vhodné túto vetu z predmetného zákona vypustiť.
7. Rozhodnutie o posilnení Eurojustu zjednocuje aj postupy členských štátov pri odvolaní národných členov. Ustanovenie článku 9 ods. 1 veta tretia rozhodnutia Rady o posilnení Eurojustu uvádza, že národného člena nemožno z jeho funkcie odvolať pred uplynutím funkčného obdobia bez toho, aby pred odvolaním o tom bola informovaná Rada a aby sa uviedli dôvody takéhoto postupu. Bolo by vhodné toto ustanovenie zapracovať do súčasného § 2 zákona o Eurojuste, pričom rovnako žiaduce je premietnutie poslednej vety v článku 9 ods. 1 rozhodnutia do predmetného zákona.
8. Zavedenie pohotovostnej koordinácie by bolo vhodné riešiť nariadením služobnej pohotovosti podľa § 39 zákona číslo 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch“). Nariadiť služobnú pohotovosť môže len vedúci prokurátor, ktorý súčasne rozhodne o tom, kde má prokurátor služobnú pohotovosť vykonávať.
9. Zavedenie pohotovostnej koordinácie by bolo vhodné riešiť nariadením služobnej pohotovosti podľa § 39 zákona číslo 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch“). Nariadiť služobnú pohotovosť môže len vedúci prokurátor, ktorý súčasne rozhodne o tom, kde má prokurátor služobnú pohotovosť vykonávať.
10. V súvislosti s interným pracovným zaradením národného člena Slovenskej republiky je potrebné uviesť, že tento doposiaľ nie je začlenený do organizačnej štruktúry prokuratúry a nie je jasné, kto je oprávnený voči nemu vykonávať práva a povinnosti vedúceho prokurátora. Berúc na zreteľ právomoci obsiahnuté v článkoch 9b, 9c a 9d rozhodnutia Rady o posilnení Eurojustu najjednoduchším riešením bude tieto články implementovať do právneho poriadku Slovenskej republiky zmenou a doplnením zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch a
11. Vzhľadom na rozsah ako aj závažnosť zmien dotýkajúcich sa právomocí národného člena, je potrebné podstatne prepracovať ustanovenie § 4 zákona o Eurojuste. Javí sa byť žiaduce expressis verbis vymedziť bežné právomoci národného člena uvedené v článku 9b rozhodnutia Rady o posilnení Eurojustu.
12. S cieľom vymedziť osoby tvoriace národný koordinačný systém, ako aj stanoviť úlohy koordinačného systému a ďalšie okolnosti spojené s jeho fungovaním je vhodné, aby boli okolnosti uvedené v tomto smere definované v zákone o Eurojuste.
13. V novele zákona o Eurojuste by malo byť výslovne uvedené, že všetky náklady spojené s pôsobením člena NKS v rámci tohto systému znáša jeho služobný úrad s výnimkou nákladov uvedených v článku 12 ods. 6 rozhodnutia Rady o posilnení Eurojustu.
14. Novelizáciu a doplnenie si vyžiada aj ustanovenie § 5 ods. 1 písm. d) zákona o Eurojuste a to stanovením obdobia, za ktoré je národný člen povinný predložiť oprávneným osobám správy o svojej činnosti. Z citovaného ustanovenia zákona o Eurojuste by bolo vhodné vypustiť slová „ministrovi vnútra“ z dôvodu, že zasielanie správ o činnosti národného člena v Eurojuste ministrovi vnútra sa javí byť ako nadbytočné, nakoľko národný člen nepodlieha personálne ministrovi vnútra a za svoju činnosť nie je ministrovi vnútra ani zodpovedný.
15. Ustanovenie § 5 ods. 1 zákona o Eurojuste je vhodné doplniť aj o nové ustanovenie, stanovujúce národnému členovi povinnosť informovať príslušné justičné orgány domovského štátu, o stave vybavovania veci v Eurojuste.